Čakanie na rodinu

Keď som si čítala všetky tie nemožné príručky, v ktorých sa písalo o tom jak si nemám nič plánovať na august, lebo neviem kedy odletím, naivne som si myslela, že sa to stane niekedy na začiatku. Pravda bola však iná...V utorok 23ho augusta mi o deviatej zavolali z agentúry, že mám rodinu v Oaklande asi hodinu od San Francisca. Bol to manželský pár( myslím, že bez detí ). Hneď ako sme to zistili, začali sme hľadať letenky, lebo som mala odletieť do piatku. Na prvý pohľad ich bolo si myslím dosť, ale také ktoré by vyhovovali podmienkam agentúry tak tie na tom boli horšie. Výber sa nám zužoval, ale asi tak podvečer sme našli tú ideálnu. Cena bola.. no povedzme primeraná ostatným( nebola najlacnejšia, ale boli tam aj drahšie :D) ale inak všetko vyhovovalo. Tak a na chvíľu sme si mysleli, že všetko je fajn priam som z toho bola nadšená. Na ďalší deň ráno sme s maminou chceli ísť do mesta a zaplatiť to, keď v tom nám zavolala teta z agentúry a všetko zrušila. Problém bol v tom, že už asi týždeň u nich bývala jedna Češka, tiež ako Exchange student. Jej samotnej a ani jej mamine by nevadilo, kebyže prídem a dočasne by som s ňou bývala. Vadilo to tete z českej agentúry cez ktorú ona išla do Ameriky. Bol to šok, ale čakali sme ďalej – čo iné mi ostávalo. Myslím, že presne o týždeň neskôr mi zas zavolali z agentúry, ale tentokrát to bola už tá správna rodina.