Skola..predmety

...nechcem to zakriknut ale zacinam mat pocit ze to je lepsie a lepsie.. minimalne si zvykam na ten ich divny system. Najlepsie bolo jak som si trikrat menila v skole rozvrh a ich pocitac hovoril ze nechodim na hodiny a v dosledku toho vzdy volali Sharon :D nuz co alebo super bolo jak stratili moj ockovaci papier. Kebyze neziadam od nich vtedy kopiu nemozem chodit do skoly ( aka skoda by to bola :D). Nakoniec moj rozvrh vyzera takto: Journalistika, Matematika, Anglictinka , Historia, Video produkcia a Culinary art ( cooking , v skole si peciem mafinky nie je to parada?)  tolko som to menila ze teraz mam fakt perfektnyh ucitelov.                                                     Napriklad na Historiu mam ucitela ktory nam dava ulohy ako: najdi kovbojsku pesnicku( chvilu hrozilo ze to budeme musiet spievat)... alebo prineste mi recept na polievku ktory budeme zrejme dalsiu hodinu varit :D rozmyslam ktora je typicka slovenska :D alebo raz spravil to, ze mali sme sutaz a ak vyhrame my ako studenti tak nam supi ranajky(mimochodom  my sme vyhrali  tak sme mali jogurt v saciku :D a croisant s dzemom ) a ak vyhra on ako ucitel tak mu zaspievame tu kovbojsku pesnicku a on to bude nahravat  a nasledne to da na facebook :d je to super ucitel.. .             Video produkcia je v skutku yaujimava hodina lebo na zaciatku vzdy pozerame bud kusok filmu, trailer, reklamu alebo hocico ine a vo svojej podstate sa tym ucime ako zachitit detaily, ako to je snimane kamerou alebo zostrihane a tak dalej..jednoducho teraz ked pozeram telku uplne iny pohlad na to mam.. niekedy mame projekt nieco natocit tak behame po skolskom areali a natacame :D Je super ked nam nieco chce zdoraznit tak uplne to preziva :D jak herec :D

            Journalistika, tak to je super taktiez perfektna vec, vzdy nam da nejaky namet na clanok ( raz som mala o sebe nieoc napisat, potom o tom ako sa citim v pozicii Exchange student, rozhovor s niekym v skole a posledne bolo rozhovor zo Sharon ako mojou host mother.) Raz do mesiaca mame posedenie a ona nam donesie pizzu a pitie a my diskutujeme a kontrolujeme asi 4 krat vsetky clanky co budu v skolskych novinach. Kazdy den mame ulohu bud citat, pocuvat alebo sledovat v telke spravy co nove vo svete. Nahodou to tam skutocne prebieha na Profesionalnej urovni :D jak v niakej redakcii. A niektore tie veci su realne uzitocne do zivota.

            Matika je normalna, tam neni nic specificke o com by sa dalo pisat jedine ze ked som tam mala ist prvy krat ocakavala som ze budeme mat ucitela ( to meno mi prislo ako chlap) a ono to bola zena :D ale nic to je super

            Anglictina- mam spolusediaceho ktory by mi mal pomahat ale on je cely cas ticho aj ked sa nieco pytam cize jak keby bola vedla mna prazdna stolicka :D ucitel je tak isto v skutku srandovny , v pohode mozu spat na hodine( obcas je to skutocne uspavajuce) ale ja sa snazim pocuvat knihu co citame ale aj tak jej nerozumiem. Jedine co ma utesuje je ze vsetci tvrdia ze ani tunajsi studenti tomu nechapu tak necudo ze ja tomu nechapem..snazim sa to prekladat ale je to vskutku otrava :D ale inak to nejde.

            Cooking je parada pracujeme ako tim ,,profesionalov,, kazdy mame niaku funkciu: sef kuchar, pomocnik, obhliadac ci jak sa to vola to je asistent pomocnika, umyvac riadu a nieco uz neviem co a tieto funkcie si vzdy striedame. Vyborne bolo jak si tak sedime na tej hodine zrazu zo zadu pocujem dieta. Male babo jak place :D lenze potom som zistila ze to nebolo dieta ale len babika nieco jak babyborn :D ci co to bolo. Jedno divca to malo ako ulohu z predmetu starostlivost o dieta :D:D

             Kazdy piatok alebo teda skoro kazdy je vecer vzdy ten ich futbal. Tento piatok som s nimi bola prvy krat a vsetci sa mi to snazili vysvetlit ale nemyslim si ze tomu niako extra chapem. No co uz mozno to casom pride.

Spolu so Sharon chodime kade tade raz ideme pozriet jej kamaratku Loreine inokedy zas kamarata Tonyho a jeho dceru...a stale niekade putujeme. Nahodou to je super az na to ze potom nemam cas ,,studovat,, :D Tony ma ma zafixovanu tak, ze vzdy ked prideme k nemu na navstevu tak mi da misku, servitku a zmrzlunu :d zlaty ujo...chutak teraz ma tazke obdobie je mi ho luto lebo stratil manzelku, jeho dcera prisla o robotu, opustil ju snubenec a jeho syn je fetak...podarena rodinka..

Ked poculi ze som nikdy nevidela baseball hned mi slubili ze ma zoberu na zapas tak buduci utorok pojdeme povzbudzovat :D som zvedava ci toto lepsie pochopim :D snad hej. Dalsia vec je ze pojdem na vystupenie Circusu Circle de Slai( netusim jak sa to pise :D). Sharon vymyslela plan jak mozme cestovat a budem chodit na vylety po Californii..lebo sa dufajme stane niecim neviem cim a to jej zaplati cetu a ja pojdem s nou :D ja viem ze to znie debilne takto ale ked mi to ona hovorila znelo to super..

Pokracovanie :D

Sharon je to teta, ktorá býva sama s havinom (volá sa Sparkl a v celku dosť slintá ale inak je zlatá), gekonom menom Max ale ten je zavretý v izbe čiže ani neviem že niečo také je v dome a asi pred dvoma dnami dosla ze ,,asi umrel,, ale nakoniec je stale medzi nami.  Má dvoch synov Corey a niečo na Jon :D neviem si zapamätať ako sa volá. J. má 18 a Corey  je starší ale neviem presne koľko má rokov. Teta mala toto leto 60 rokov, je učiteľka na tej istej skole kde som ja a ukazalo sa ze to je momentalne aj vyhoda lebo mi vybavila lepsieho anglictinara.  Bývame v takom celkom klasickom rodinnom domčeku v Benicii. To je to mestečko kúsok od San Francisca. Je to malé a pokojné mestečko.

To bola sobota a v nedelu sme mali ist do San Francisca ale boli tak niake protesty ci daco take, tak sme isli do niakeho ineho mestestecka pobliz San Francisca :D bol to vtipny vylet lebo sme sa tam stretli so Sharoninou kamaratkou..taka stara pani.. mna to udivuje jak tu spoznavam ludi poväscine 60 a vyssie :D. Boli sme na super obede a potom v kine na strasne dojimavom filme ( The Help ). Potom nasledoval skolsky tyzden..o tom budem pisat zvlast :D. čari mari fuk a bol tu dalsi vykend. Tentokrat som sice isla (tradicne) v sobotu skypovat ale nebludila som :D  V ten den som si kupila mobil... dokonca v skole na hodine chcela ucitelka moje cislo a ja len: ja nemam mobil..to vyznelo v tej chvili jak kebyze som dosla z dzungle  a neviem co je mobil :D . Den potom vola nedela 18teho a to sme isli k Sharoninym rodicom domov, kde sa konala oslava na pocest 89tych narodenin jej ocina. Bolo to uplne super lebo vsetci tam boli mili a citila som sa tam jak kebyze ich poznam cely svoj zivivot a patrim do ich rodiny. Prebiehalo to asi takym stylom, ze po priprave jedla vsetci zasadli za skol a papali sme . Oni maju v rodine taku tradiciu , ze vzdy si niekto pripravi nieco ako prihovor ale je to aj formou basnicky( nieco o tom cloveku..).  Potom prisla torta. Prva bola pre 2 rocne dievcatko ( vlastne ani neviem ako sa volalo) a potom dali mne tri take malicke torticky velmi zlatucke. Dodnes neviem ako chutili lebo v ten den sme jedli vela sladkeho tak su momentalne v mrazaku :D a potom nayaver prisla velka torta pre oslavenca s velkym O. a nasledne sa zacne citanie karticiek ( blahozelani k narodeninam ) niektore boli velice podarene. Cele to bolo super skutocne uzasny ludia J

Badanie okolo domu :D

Tento vikend ( 11. Septembra) som si povedala, ze sa vyberiem spoznavat okolie. No bol to vskutku dobrodruzny vylet. Cielom bolo dostast sa niekam( kaviaren, cukraren, hocico..) kde maju Wi-fi a za skypovat si s maminou. Nepamätala som si presne kade obvykle chodime autom tak som si povedala sak ked pojdem popri hlavnej tak sa dostanem niekam. No aj som sa dostala ale uplne asi na opacny koniec. Lebo jak som si tak vykracovala.. uz to bola asi tristvrte hodina ze hmm asi by som sa mala niekoho opytat kde som. Ako naschval zrovna nikto nebol na ulici tak som vliezla jednemu staremu manzelskemu paru do garaze kde pozerali spravy a spytala som sa kde som. Ked som im povedala kam chcem ist ta teta na mna kukala ze sak to je minimalne 10 mil to nemozes ist peso...*povodna trasa mala byt tak 4 maximalne... tak sme na seba chvilku pozerali a ona ze sak ma tam hodi autom. Tak sme nasadli do auta. Ked sme minuli miesto ktore som mala za cielovu rovinku tak ona na to len ze mi urobi tour de Benicia..  a ze ok. Tak sme si jazdili ulickami, potom si uvedomila ze chce najst Komunitny dom( mala tam niake stretnutie o tretej a vtedy bolo 12 ). Jak sme to tak hladali a pytali sa ludi nikto o nicom takom nevedel.... ale nakoniec sme ho nasli ale, my sme potom este asi 15 minut bludili ulickami lebo zrazu nevedela kde je :D:D:D potom vsak nasla spravnu trasu a ja som isla skypovat. Cesta naspät nebola o nic menej dobrodruzna ako cesta tam. Tak isto som si typla odbocku a isla popri hlavnej. Ked uz som zas nevedela kde sa nachadzam tak som sa opytala prveho zahradnika, lenze on nepoznal moju ulicu tak ma poslal k druhemu domu tam bol dalsi zahradnik ktory ani po anglicky nevedela a v dome nikto neodpovedal na zvonec. Tak som sa na to vykaslala ze idem dalej ale pri vedlajsom dome sa pristavilo auto kde bola mama  dvoma detmi. Jej som sa tiez spytala ci nevie jak sa mam dostam na moju ulicu a ona len ze mam pockat a najde mi to. Nakoniec mi dala nieco medzi mapou a suradnicami ale velmi sikovne :D a medzi tym jak to ona v dome hladala a tlacila som sa rozpravala s jej detmi, ktore boli zhodou okolnosti  tak stare ako ja :D

Zaciatok skoly !

V Utorok sa zacala skola. Skoro rano sme vyrazili (lebo cesta do skoly z domu nam cca trva 30- 40 minut co neni take strasne) aby sme mali na vsetko cas (vzplnit papiere a vybrat predmety... to bol najvacsi problem lebo ich maju strasne vela tak som si az vybrat nemohla)a nestresovali sa. Nakoniec som si vybrala Biologiu ( uci ma japonka), Video produkciu, Jurnalistiku, US history a English – tie su povinne a na zaver Matiku( mam uloh na dalsie dva roky :D neviem jak to stihnem dobrat.. ale k tomu neskor). Po tazkom vybere som uz len cakala na rozvrh aby som s nadsenim zacala uz zacaty skolsky rok :D cakala som u Sharon v triede co nakoniec bolo super lebo po chvili jak som tam sedela a tocila sa na stolicke ku mne zacali chodit ziaci :D bolo to skutocne vtipne :D Rovrh som dostala az na dalsi den... oni maju tak strasne sprosty skolsky system ze to az pekne neni... maju 100minutove alebo kolko hodiny a potom mas ani nie 5 minut aby si presla 1000000km z jedneho konca skoly na druhy (vazne ta skola je velikanska). To som zistila ked mi jedna baba robila sprievodcu po skole. Ked som sa jej spytala, a na WCko kedy mam ist, ona mi na to odpovedala ze ak vobec tak musim bezat :D a ono to tak vazne funguje :D:D:D jak u debilov :D

Ucitelia- mam uzasnych ucitelov, jedna( Anglictinarka) ta nebola dobra priam bola otrasna a hlavne ked zacala rozpravat tak som sa na nej musela stale smiat lebo vyzera jak velka ropucha ked ide kvakat :D.. nastastie/ nanestastie som s nou mala len 2 hodiny :/ prisla som o zabavku ale teraz mam aspon uplne fajnoveho ucitela...

Spoluziaci- naskytli sa urcite exemlare ako napriklad jeden. Na Biologii som mala vedla zosita polozeny slovnik a on ku mne dosiel, kukol na mna, potom na ten slovnik a do konca hodiny fascinovane cumel na ten slovnik( potom sa aj opytal ze co to je tak som mu prezradila ze to je len slovensko-anglicky slovnik). Väcsina naozaj nevedela kde je Slovensko( jedny si mysleli ze som z Ruska- neviem preco, dalsi ze z Noveho Zelandu lebo ked som povedala Austria oni si mysleli ze to je Australia ) ale ked sa zrazu objavil jeden co vedel ze Slovensko existuje a je tam aj zivot tak pri nom som sa normalne citila sprosta...ale inak su vsetci strasne zlati a snazi sa mi pomoct... ale neni to to co doma 

Prve dni...

Na ďalší deň to bol už víkend ( dosiel Roger-chlapik ktory tu pomaha vsetko opravovat – a zacal opravovat :D ) a my sme išli do cabin ( neviem co to je v slovencine ale nieco jak chata/ letny domcek). Bolo to v krasnej krajinnej oblasti a bolo to asi na taký štýl ako mala komunita :D lebo tam bolo asi 30 tych kabiniek a vseti sa tam poznali. Zrovna v ten víkend tam boli skoro vsetci lebo to bolo na zaver leta ( nieco ako taka rozlucka s prazdninami). Kedze kazdy tam poznal kazdeho tak sme chodili od kabinky ku kabinke a rozpravali sa so susedkami a sesedmi :D bola to sranda lebo kazdy tam nieco breptal ale boli mili a privetivi. Kusok vyssie od nasej kabinky bol nieco ako maly obchodik alebo bufetik neviem presne. Chvilu sme tam pobudli a predavali hot dogy( skoro ako na klepaci ) a jak som tam bola v okienku zacal sa tam so mnou bavit taky dedusko s ktorym som sa nakoniec velmi zasmiala vzdy ked sa pri mne pocas toho vikendu pristavil. Hned vedla neho bolo jedno dievca ( tusim sa volala Mali ci tak dako) bola asi tak stara jak ja. Tak som sa s nou dala do reci a bola v pohode len potom jak sme stretli dalsie susedky tak hovorili : ziadna Mali to je zla spolocnost pre mna ale tak nakoniec som sa s nou aj tak bavila a opekala pravé MARSCHMELLOW :D:D konecne :D ( take aj s keksikom a cokoladou... strasne sladke ale mnamky). Pocas tej Soboty som so Sheron( mojou host maminou) isla do blizkeho mestecka – Capitoli, kde bol zrovna kvetovy festival. Ale len jedneho druhu tak nemam az tak vela fotiek :D ale behala som po plazi v asi 10 stupnovej vode a popri mne prebehovali surfisti bolo fajne sledovat to ( vyzeralo to tazko ). Vecer sme isli na spolocnu veceru ( v tej komunite kabiniek kazdu nedelu totiz to vari niaka rodina veceru a ak chces tak si nieco zaplatis a dojdes sa tam najest) a oni zrovna varili to co bude na ďen vďakyvzdania. Pri veceri som sa zacala bavit s takymi surodencami ( Matt a Megan) jeden z nich keškuje a druhý ohnovkuje :D aka to nahoda. V ten većer po večeri a po opekani marschmallow sme hrali taku hru ,,Apples to Apples,, o slovickach tak som sa aspon daco priucila :D ale bolo to nieco na typ Aktivity nie rovnake ale trosku podobne.
Na dalsi den ( to bolo nedela ) som isla a Mattom, Megan, jej priatelom a jeho dcerkou (Sheron ostala doma teda v kabinke, lebo ona moc nerada chodi teda neviem na kolko moze) na ,,turu,, :D ked porovnam niaku turu doma ( napr. slovensky raj minuly rok) toto bol prechadzka po asfraltke :D ale bolo tam nadherne. Vsade boli obrovske, cervene a velmi stare stromy( to som fotila tak potom niekedy vam ukazem fotky kto bude chciet). Po navrate bola zas ta spolocna vecera a to sme sa tam vsetci rozpravali zas opekali ale take mile to bolo lebo som necakala ze ti vsetci ludia budu taky priatelsky a komunikativny. A az nadalsi den (Pondelok doobeda sme sa pobrali ,,domov,, lebo bol sviatok, ani neviem aky :D )

Cesta do neznama....

Prvé lietadlo mi letelo z Viedne o 6:55. Letela som asi tak dve hodinky do Amsterdamu. Mamina mi stále hovorila aby som sa počas tohto letu opýtala letušky, kadiaľ mám ísť na letisku aby som trafila k lietadlu smerujúcemu do San Francisca. Neviem prečo nakoniec som sa nikoho nič nepýtala. Buď sa mi nechcelo alebo som mala pocit, že je to zbytočné a zvládnem to aj sama :D ... Tak a bola som zrazu na letisku v Amsterdame. Mala som 50 minút na prestup plus ako bonus 15 minút lebo to porvé lietadlo pristálo skorej ako malo. Bola som v nadšená a to z dvoch dôvodov : prvý – myslím si že to je celkom pekné letisko a druhý – vyzeralo byť dostatočne prehľadné aj pre takých ako som ja :D( vždy blúdiacich). Hľadala som Gate F , ktorý bohužiaľ bol úplne na opačnom konci letiska :D , Keď som sa dostala k F-ku zistila som, že som mala hľadať E-čko , nebolo to zrovna blízko ale ani nie najďalej... tak som sa tam vybrala. Keď som sa tam konečne dostala, niekde nikto. :D tak som sa spýtala prvej aspoň trochu profesionálne vyzerajúcej tety čo sa deje. A ona mi povedala, že mám nájsť Gate G a ísť tam. Celá nadšená som tam už pomaly až bežala lebo zrazu som mala len 15 minút ( ono so bolo ešte kúsok za F-kom :D:D:D) . Pribehla som tam a zrazu kukám na tabuľu hneď vedľa nápisu Gate F ....Meškanie 2 hodiny :D skoro ma porazilo. No tak som tam pekne sedela a čakala :D .... v lietadle som sedela vedľa takých dvoch sestier asi tak 50- 60 ročných , ktoré bývali v Amsterdame a išli na výlet do USA teda konkrétne do San Francisca a ešte kade tade inde spolu so svojou skupinkou, ktorá bola niekde roztrúsená po lietadle. Boli skutočne zlatá a veľmi vtipné. ( teda možno len mne v tom momente alebo skôr teraz keď na nich spomínam ) To lietadlo bolo skutočne velikánske. :D
Cesta bola celkom fajn, stále nám nosili nejaké jedlo a najviac ma dorazila voda v kelímku skoro jak od nejakého pudingu či jogurtu. Aj som sa snažila spať ale to sa mi bohužiaľ nedarilo, tak som sa rozprávala s tými tetuškami, jedla, pila a pozerala Mr. Bean-a :D. Keď sme pristávali, mali sme úplne úžasný výhľad na San Francisco a okolité hory a všetko ostatné. Bol to ževraj unikátny výhľad, lebo väčšinou je všade tak strašne veľká hmla, že nie je nič vidieť. Tentokrát som mala krásnu kombináciu všetkého. Keď som už bola na letisku vo svojej destinácii :D išla som smerom vonka. Bola tam jedna kontrola, kde som im mala dať pár papierov, pas a víza. Už som mala všetko pripravené a myslela som si, že rýchlo im to ukážem a pôjdem ďalej. Ale ako inak nešlo to tak ľahko. Musela som tam vypĺňať sto a milión papierov potom mi skoro roztrhol ten colník Víza :D ale nevadí tak som išla ďalej už aj s kufrom. Tam mi volá mamina, že snáď nemám pri sebe nejake zvyšky jedla(hlavne mäso, ovocie a zeleninu) lebo inak bude zle :D a samozrejme mala som pri sebe šnicel v chlebíku :D rozpučenú nektarinku a hrušku..tak som to povedala ujovi colikovi ci kto to bol a on zobral taky dotazník o mne a červenou tam veľkým písmom napísal ,,Má pri sebe sandwich“ :D no ja som sa tak na ňom smiala, až mu to asi prišlo divné. Ale nakoniec som aj tak prišla o svoj šnicel v chlebčoku lebo ďalší ujo mi ho vyhodil z kufra :D a potom ho taký japončík študoval (asi si myslel: čo to asi je za divné jedlo).. Konečne som mala všetky kontroly za sebou a išla som hľadať uja, ktorý ma tam mal čakať. Bol to veľmi milý černoch s tabuľkou ( teda papierom) a na nej bolo moje meno. Bol veľmi milý a komunikatívny :D bolo to vtipne, celu cestu sa ma stále niečo pýtal. Asi najlepšia otázka bola: Čo chcem vidieť počas mojej návštevy, a ja len že chcem ísť do San Francisca a vidieť Golden Gate...on na to: ale vieš, že neni zlatý ale červený. A to sa ma neskôr opýtalo asi desať ďalších ľudí. :D po príchode ,,domov,, som spala asi 16 hodín.

Čakanie na rodinu

Keď som si čítala všetky tie nemožné príručky, v ktorých sa písalo o tom jak si nemám nič plánovať na august, lebo neviem kedy odletím, naivne som si myslela, že sa to stane niekedy na začiatku. Pravda bola však iná...V utorok 23ho augusta mi o deviatej zavolali z agentúry, že mám rodinu v Oaklande asi hodinu od San Francisca. Bol to manželský pár( myslím, že bez detí ). Hneď ako sme to zistili, začali sme hľadať letenky, lebo som mala odletieť do piatku. Na prvý pohľad ich bolo si myslím dosť, ale také ktoré by vyhovovali podmienkam agentúry tak tie na tom boli horšie. Výber sa nám zužoval, ale asi tak podvečer sme našli tú ideálnu. Cena bola.. no povedzme primeraná ostatným( nebola najlacnejšia, ale boli tam aj drahšie :D) ale inak všetko vyhovovalo. Tak a na chvíľu sme si mysleli, že všetko je fajn priam som z toho bola nadšená. Na ďalší deň ráno sme s maminou chceli ísť do mesta a zaplatiť to, keď v tom nám zavolala teta z agentúry a všetko zrušila. Problém bol v tom, že už asi týždeň u nich bývala jedna Češka, tiež ako Exchange student. Jej samotnej a ani jej mamine by nevadilo, kebyže prídem a dočasne by som s ňou bývala. Vadilo to tete z českej agentúry cez ktorú ona išla do Ameriky. Bol to šok, ale čakali sme ďalej – čo iné mi ostávalo. Myslím, že presne o týždeň neskôr mi zas zavolali z agentúry, ale tentokrát to bola už tá správna rodina.