Prvé lietadlo mi letelo z Viedne o 6:55. Letela som asi tak dve hodinky do Amsterdamu. Mamina mi stále hovorila aby som sa počas tohto letu opýtala letušky, kadiaľ mám ísť na letisku aby som trafila k lietadlu smerujúcemu do San Francisca. Neviem prečo nakoniec som sa nikoho nič nepýtala. Buď sa mi nechcelo alebo som mala pocit, že je to zbytočné a zvládnem to aj sama :D ... Tak a bola som zrazu na letisku v Amsterdame. Mala som 50 minút na prestup plus ako bonus 15 minút lebo to porvé lietadlo pristálo skorej ako malo. Bola som v nadšená a to z dvoch dôvodov : prvý – myslím si že to je celkom pekné letisko a druhý – vyzeralo byť dostatočne prehľadné aj pre takých ako som ja :D( vždy blúdiacich). Hľadala som Gate F , ktorý bohužiaľ bol úplne na opačnom konci letiska :D , Keď som sa dostala k F-ku zistila som, že som mala hľadať E-čko , nebolo to zrovna blízko ale ani nie najďalej... tak som sa tam vybrala. Keď som sa tam konečne dostala, niekde nikto. :D tak som sa spýtala prvej aspoň trochu profesionálne vyzerajúcej tety čo sa deje. A ona mi povedala, že mám nájsť Gate G a ísť tam. Celá nadšená som tam už pomaly až bežala lebo zrazu som mala len 15 minút ( ono so bolo ešte kúsok za F-kom :D:D:D) . Pribehla som tam a zrazu kukám na tabuľu hneď vedľa nápisu Gate F ....Meškanie 2 hodiny :D skoro ma porazilo. No tak som tam pekne sedela a čakala :D .... v lietadle som sedela vedľa takých dvoch sestier asi tak 50- 60 ročných , ktoré bývali v Amsterdame a išli na výlet do USA teda konkrétne do San Francisca a ešte kade tade inde spolu so svojou skupinkou, ktorá bola niekde roztrúsená po lietadle. Boli skutočne zlatá a veľmi vtipné. ( teda možno len mne v tom momente alebo skôr teraz keď na nich spomínam ) To lietadlo bolo skutočne velikánske. :D
Cesta bola celkom fajn, stále nám nosili nejaké jedlo a najviac ma dorazila voda v kelímku skoro jak od nejakého pudingu či jogurtu. Aj som sa snažila spať ale to sa mi bohužiaľ nedarilo, tak som sa rozprávala s tými tetuškami, jedla, pila a pozerala Mr. Bean-a :D. Keď sme pristávali, mali sme úplne úžasný výhľad na San Francisco a okolité hory a všetko ostatné. Bol to ževraj unikátny výhľad, lebo väčšinou je všade tak strašne veľká hmla, že nie je nič vidieť. Tentokrát som mala krásnu kombináciu všetkého. Keď som už bola na letisku vo svojej destinácii :D išla som smerom vonka. Bola tam jedna kontrola, kde som im mala dať pár papierov, pas a víza. Už som mala všetko pripravené a myslela som si, že rýchlo im to ukážem a pôjdem ďalej. Ale ako inak nešlo to tak ľahko. Musela som tam vypĺňať sto a milión papierov potom mi skoro roztrhol ten colník Víza :D ale nevadí tak som išla ďalej už aj s kufrom. Tam mi volá mamina, že snáď nemám pri sebe nejake zvyšky jedla(hlavne mäso, ovocie a zeleninu) lebo inak bude zle :D a samozrejme mala som pri sebe šnicel v chlebíku :D rozpučenú nektarinku a hrušku..tak som to povedala ujovi colikovi ci kto to bol a on zobral taky dotazník o mne a červenou tam veľkým písmom napísal ,,Má pri sebe sandwich“ :D no ja som sa tak na ňom smiala, až mu to asi prišlo divné. Ale nakoniec som aj tak prišla o svoj šnicel v chlebčoku lebo ďalší ujo mi ho vyhodil z kufra :D a potom ho taký japončík študoval (asi si myslel: čo to asi je za divné jedlo).. Konečne som mala všetky kontroly za sebou a išla som hľadať uja, ktorý ma tam mal čakať. Bol to veľmi milý černoch s tabuľkou ( teda papierom) a na nej bolo moje meno. Bol veľmi milý a komunikatívny :D bolo to vtipne, celu cestu sa ma stále niečo pýtal. Asi najlepšia otázka bola: Čo chcem vidieť počas mojej návštevy, a ja len že chcem ísť do San Francisca a vidieť Golden Gate...on na to: ale vieš, že neni zlatý ale červený. A to sa ma neskôr opýtalo asi desať ďalších ľudí. :D po príchode ,,domov,, som spala asi 16 hodín.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára